Peter Pollák
Stačilo vyhnať mafiu od válova a zachránili sme milióny.
Európsky úrad pre boj proti podvodom OLAF označil Slovensko za krajinu s najväčšou mierou nezrovnalostí v eurofondoch.
Poslanec Európskeho parlamentu (kandidát za hnutie Obyčajní ľudia a nezávislé osobnosti).Terénny pracovník, občiansky aktivista, vysokoškolský pedagóg, bývalý splnomocnenec vlády SR pre rómske komunity, prvý a až donedávna jediný rómsky poslanec v novodobom parlamente.Po parlamentných voľbách 2016, aj vzhľadom na ich výsledky, som začal ešte aktívnejšie chodiť medzi mladých ľudí, zorganizoval som viac ako 300 diskusií so stredoškolákmi aj vysokoškolákmi, kde otvorene hovoríme o extrémizme a rómskej komunite. Organizujem pravidelné podujatia spojené s darovaním krvi bez rozdielu, či si Róm alebo neróm – Krv máme všetci rovnakú. Zoznam autorových rubrík: Súkromné, Nezaradené
Európsky úrad pre boj proti podvodom OLAF označil Slovensko za krajinu s najväčšou mierou nezrovnalostí v eurofondoch.
Vážené dámy a páni, som rád, že sa môžem zúčastniť tohto významného podujatia k 50-temu výročiu od prvého rómskeho kongresu.
Všetci sme si predstavovali, že vakcíny budú dodané riadne, na základe zmluvy, ktorá bola dohodnutá Európskou komisiou. Žiaľ, nie je tomu tak. Na jednej strane je dobré, že Slovensko je súčasťou Európskej únie, ktorá obstarala vak
Jeden z najarogantnejších poslancov Kotlebovej strany Milan Miňo Mazurek v národnej rade končí. Tento človek tam vôbec nikdy nemal byť.
Právny štát nesmie byť podľa Leyenovej založený na kompromisoch. Mnoho Slovákov si zatvára oči pred korupciou, klientelizmom, úplatkami, zlodejmi.
Nekonečná sága okolo kauzy v Moldave nad Bodvou, kde podľa informácií z viacerých zdrojov bili policajti hlava-nehlava aj nevinné deti a starších, pokračuje.
Po mojom odchode z úradu splnomocnenca som sa snažil dať novému splnomocnencovi šancu. K celkovému vývoju, politike ako aj k vládnemu úradu pre Rómov som sa nechcel vyjadriť 100 dní. Žiaľ, závažné okolnosti mi nedovolia mlčať.
Jednou z najväčších výziev, ktorej v rómskej reforme čelíme a zároveň siedmy pilier reformy, je vysporiadanie pozemkov pod rómskymi osadami. Mnohí pred nami o vysporiadaní hovorili, ale nikto nevyvinul systematické úsilie sa so situáciou popasovať. Strach z neúspechu je samozrejme namieste, chaos v pozemkoch je problém, ktorý sa zďaleka netýka len rómskej problematiky a mnohí ho označujú za neriešiteľný. Tento rok sme sa ale rozhodli v tejto téme zahájiť malú revolúciu a vybrali sme si lokalitu, ktorá je pre tento problém symbolická – Krásnohorské Podhradie. Ak sa nám to podarí tu, uspejeme všade. A na rozdiel od predstaviteľov slovenskej pospolitosti hľadáme riešenia, ktoré ľudí neštvú proti sebe, ale ich naopak uzmierujú.
Keď som pred dvomi rokmi nastúpil do funkcie splnomocnenca, predstavil som 10 pilierov rómskej reformy. Desať merateľných cieľov, v ktorých som chcel počas svojho pôsobenia dosiahnuť posun, ktorý sa nepodarilo docieliť za posledných dvadsať rokov prázdnych rečí a sľubov. Po dvoch rokoch svedomitej práce, celkom nedávno, som si dovolil odvážne tvrdenie. Vyhlásil som, že po 24 mesiacoch sme predstavili riešenia, rozbehli projekty alebo naštartovali zmeny v deviatich z desiatich pilierov reformy. Aby som sám nebol obvinený z vedenia prázdnych rečí, rozhodol som sa tu, prostredníctvom svojho blogu, rozobrať každý pilier na drobné a podporiť svoje tvrdenie dôkazmi.
Počas posledných dvoch rokoch v pozícií splnomocnenca pre rómske komunity som si uvedomil jednu vec. Takmer všetky problémy a ťažkosti, ktorým v tejto oblasti čelíme, súvisia s časom. Hlavne preto, že čokoľvek podnikneme dnes, pocítime ako spoločnosť až o mnoho rokov neskôr. Možno sa to na prvý pohľad nezdá, ale tento fakt ovplyvňuje všetky aspekty našej práce.
Kde bolo tam bolo, za siedmimi horami a siedmimi dolami, bola jedna krajina, v ktorej vraj rómska reforma nebola. Vraj tam mala byť, ale jediné čo o nej vieme povedať je to, že neexistuje. Tak by sa to aspoň mohlo javiť na základe vyjadrení niektorých kritikov. Najnovšie sa k nim pridala aj TV Markíza, ktorá to nezabudla v hlavnom spravodajstve okoreniť poriadnou dávkou pestovaných stereotypov a neznášanlivosti. Je zrejmé, že niekto si veľmi želá, aby udržal v spoločnosti súčasný stav strachu a napätia. Politicky je to určite výhodné. A preto je ignorovanie našich úspechov momentálne „in“.
Mám pre Vás jednu dobrú a jednu zlú správu. Začnem tou dobrou. Minulý rok sa nám podarilo schváliť projekt výstavby piatich tzv. modulových škôl. Dve z týchto škôl sú v konečnej fáze výstavby a v ďalších troch sa už deti učia. Modulové školy sa ukázali byť až zázračne jednoduchým riešením v oblastiach Slovenska, kde sa deti učia na dve smeny a často hrozí až trojzmenná prevádzka. Nie sú skrátka kapacity a riaditelia ani starostovia si nevedia dať rady. Najkrízovejšie lokality nás požiadali o pomoc a našou odpoveďou boli práve modulové školy, ktoré problém efektívne a rýchlo riešia.
Po prvý krát v ponovembrovej histórií Slovenska sa do druhého kola v súboji o tak významný post, akým je post predsedu VÚC, dostal človek reprezentujúci radikálnu pravicu, resp. neofašistické hnutie. Je to signálom, že v našej spoločnosti rastie niečo nezdravé, niečo čo by sme nemali podceňovať. Je zároveň varovaním pre politické strany, hnutia a zodpovedné orgány tejto krajiny, aby neignorovali rómsku tému a zaujímali sa o ňu nielen v čase predvolebného boja.
Počas svojho krátkeho pôsobenia v parlamente a na úrade splnomocnenca som si uvedomil jednu smutnú pravdu – dobrá správa nie je pre médiá zaujímavá. Väčšinou sa z televízie či novín dozvedáme o všetkom zlom čo sa deje, zatiaľ čo dobré veci ostávajú nepovšimnuté. V prípade rómskej problematiky to platí dvojnásobne.
V predošlom príspevku som písal o zmenách vo filozofii práce oproti mojím predchodcom a dôležitých legislatívnych pilieroch reformy, ktoré sa nám podarilo presadiť. Počas celého uplynulého roku sme ale zároveň ja aj moji kolegovia z úradu aktívne pôsobili v teréne, kde sme spustili konkrétne projekty s cieľom zlepšiť podmienky života v osadách a marginalizovaných komunitách. Ako sme očakávali, tento prístup sa ukazuje byť oveľa prínosnejší ako mrhanie peniazmi na drahé medzinárodné konferencie v Bratislavských hoteloch, aj ako mrhanie času a energie na spisovanie nekonečných programových dokumentov, ako tomu bolo v minulosti. Z konkrétnych výsledkov našej ročnej práce v teréne a v projektoch vyzdvihnem to najpodstatnejšie:
Dnes je to presne rok, čo som nastúpil do funkcie splnomocnenca vlády pre rómske komunity a prevzal tak zodpovednosť za riešenie témy, ktorá bola roky ignorovaná. Témy, ktorá slúžila politickým stranám na naháňanie lacných politických bodov. Už v deň nástupu do funkcie mi bolo jasné, že podobný prístup si táto krajina ďalej nemôže dovoliť. Posledný rok sa preto niesol v znamení napĺňania tohto uvedomia. Napriek kritike, ktorá opakovane tvrdí opak, môžem dnes zodpovedne prehlásiť, že to bol rok horlivej práce. Bol to rok počas ktorého sa veci konečne pohli dopredu. Posúďte sami.
Zmysel mojej americkej cesty bol, ako ako som už napísal v prvom a druhom americkom zápisníku, inšpirovať sa tam, kde to funguje. Zdieľaním mojich postrehov chcem nadchnúť aj ostatných, ktorí chcú Slovensko posunúť ďalej v riešení rómskej otázky.
Svoje poznámky som členil do niekoľkých oblastí. Začnem jednou z najdôležitejších a tou je školstvo a vzdelanie. Absolvovali sme stretnutie so zástupcami Ministerstva školstva USA. Spoločne sme navštívili verejnú strednú školu v Atlante.
Milí priatelia, tento blog píšem ako „Americký zápisník" z mojej študijno - pracovnej cesty v Spojených štátoch. Na ceste, som získal množstvo cenných poznatkov, ktoré vo svojej práci určite využijem.
Inklúzia je na Slovensku pomerne často skloňovaný výraz. Ako ho chápem ja? Už v predošlých blogoch som hovoril o tom, že deti zo sociálne znevýhodnených rodín (často rómskych) by mali dostať šancu od školy. Ale nie tak, že ich oddelíme od tých šťastnejších! To je segregácia (opak inklúzie). Tá vedie k izolácii žiakov, a tým sa znižujú ich šance na úspech v živote. Inkluzívne vzdelávanie považujem za oveľa náročnejšie ale v konečnom dôsledku za rozumnú (a aj nevyhnutnú) investíciu.