Po 23 rokoch môžme žiť svoj sen

Autor: Peter Pollák | 17.11.2012 o 17:42 | (upravené 17.11.2012 o 17:51) Karma článku: 5,57 | Prečítané:  788x

Na Slovensku si dnes pripomíname 23 rokov slobodnej cesty. Tú si každý tvorí svojimi slobodnými rozhodnutiami. V mnohom sme sa chceli vtedy i dnes podobať vyspelému a slobodnému Západu. Po rokoch môžeme konštatovať, že nám niečo vyšlo viac, niečo sa zase podarilo menej.

Trápi ma keď policajné orgány vyzývajú legitimovať sa a automaticky niekoho kontrolujú len z dôvodu príslušnosti k určitej menšine a z dôvodu farby pleti. Trápia ma spoločenské predsudky. Nedostatok príležitostí sa napriek veľkej snahe zamestnať. Trápi ma všade prítomná korupcia, keď sa bežný občan nemôže domôcť spravodlivosti a konania justičných orgánov a pritom je zjavne terorizovaný neprispôsobivými občanmi. Trápi ma, keď sa otázky spolužitia stávajú politickými hrami bez reálnych riešení. Trápi ma keď odbornosť a vecné riešenia pre ľudí ustupujú politikárčeniu.

Je oveľa viacej vecí, ktoré ma tešia. Máme slobodu!

Teší ma, že práca na sebe samom, usilovná snaha a hra podľa pravidiel má zmysel. Tá mi dala do vienka úžasnú možnosť a stal som sa po 23 rokoch slobody prvým Rómom zastupujúcim občanov v najvyššom zákonodárnom zbore tejto krajiny. Som za ňu vďačný a cítim to ako veľký záväzok. Mám svoj sen, ktorý žijem a želám si aby ho mohli žiť ďalší a ďalší príslušníci rómskej minority a dennodenne tak presviedčať svojich spoluobčanov o tom, že ich život má zmysel a zaslúžia si od spoločnosti šancu.

Pred pár dňami obhájil svoju pozíciu na poste prezidenta USA Barack Obama. Afroameričan, ktorý by ešte pre 60 rokmi nemohol sedieť v jednom autobuse s „bielymi“ spoluobčanmi. USA boli vtedy i dnes slobodnejšou krajinou, pretože my sme vtedy boli v časoch hlbokého socializmu a neslobody. Po 40 rokoch neslobody sme si v novembrové dni v roku 1989 vybojovali slobodu a vlastnú cestu dejinami. To dedičstvo prekonávame dodnes a sme kdesi na polceste.

Myslím na slová nebohého prezidenta Havla

Cítim svetlo z porážky lží a cítim lásku mnohých, ktorí nepotrebujú symboly ani prezidenta, zato vedia cestovať s Rómom v jednom autobuse bez predsudkov a nenávistných pohľadov. Veria v silu pravdy a lásky a dúfajú v deň keď „slovenský sen“ bude môcť žiť každý jeden Slovák bez ohľadu na svoju národnosť, príslušnosť k akejkoľvek menšine alebo farbu pleti.

Sme na dobrej ceste, vytrvajme!

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

EKONOMIKA

Filkova nástupkyňa: My politikom hovoríme, čo by mali robiť. Oni rozhodujú

Hlávková má pozitívny efekt pre mňa ako človeka, ktorý chce lákať do verejnej správy, hovorí šéfka Inštitútu pre finančnú politiku LUCIA ŠRÁMKOVÁ.

KULTÚRA

Michal Havran: Keby som mal dnes osemnásť, bol by som zúrivým ateistom

Zo žartu sa nazýva salónnym teológom.


Už ste čítali?