Nezmyselné riešenia “rómskeho problému”. Časť 1.

Autor: Peter Pollák | 21.1.2012 o 16:05 | (upravené 21.1.2012 o 16:11) Karma článku: 8,50 | Prečítané:  2112x

V mojom prvom blogu sa venujem "blbej" téme úzko súvisiacej s blížiacimi sa parlamentnými voľbami. Sám v nich kandidujem za hnutie Obyčajní ľudia a nezávislé osobnosti, no predovšetkým mám potrebu sa vyjadriť k neskutočným výrokom, ktoré politici dokázali v posledných dňoch vyprodukovať.

Témy, ktoré sa stali najviac diskutovanými politikmi a následne aj médiami v predvolebnej kampani, sú kauza Gorila a téma krátenia, resp. udržania sociálneho systému v spojitosti s ekonomickou krízou, ktorá vyúsťuje do populárnejšej témy „o rómskom probléme".

V spojitosti s predvolebnou kampaňou sa k rómskej problematike začali vyjadrovať pseudoodborníci z radu politikov naprieč politickou scénou na Slovensku.

Tak napríklad na začiatku roka sa spustila veľká celospoločenská diskusia o rozsudku Okresného súdu v Prešove, ktorý prikázal Základnej škole v Šarišských Michaľanoch prestať s vytváraním samostatných rómskych tried. Súd škole nariadil do 30 dní vytvoriť model zmiešaného vzdelávania, no učitelia a vedenie školy sa okamžite ohradili, že toto robiť nebudú. Toto je dôsledok dlhodobého neriešenia problémov a nevhodne zvoleného prístupu v oblasti vzdelávania a spolunažívania majority s rómskou komunitou za posledné desiatky rokov. Tá situácia nie je dobrá dlhodobo, ale vyjadrovať sa a „riešiť rómsky problém" začnú politici zvyčajne vtedy, keď potrebujú predložiť svojim voličom jednoduché riešenia všetkých zlých vecí, ktoré treba v tomto štáte vyriešiť. V tomto prípade rozhodol súd, na základe zákonov, právnych noriem a dohôd, a zároveň vyvolalo toto rozhodnutie vlnu nevôle v slovenskej spoločnosti.

Môžem len predpokladať, že preto sa poslanec SDKÚ-DS Štefan Kužma pre médiá vyjadril, že rozsudok je len výsledkom strachu pred aktivistami. Jeho stranícky kolega a štátny tajomník ministerstva školstva Jaroslav Ivančo na svojom blogu napísal, že predtým, než vynesie absolútny súd, chce sa najprv osobne zoznámiť so situáciou v Šarišských Michaľanoch. Kriticky voči rozsudku sa vyjadrila aj štátna tajomníčka ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny Lucia Nicholsonová. Všetci sú pri tom na politických funkciách a nie sú v danej problematike odborníkmi. Takýto rozsudok sa dal očakávať. Situácia v základnom školstve sa nezlepšuje niekoľko rokov, v oblasti vzdelávania rómskych žiakov signalizovali viaceré organizácie a odborníci mnohé problémy v edukácii rómskych žiakov. Nechápem, že politici, ktorí sa teraz vyjadrujú, tieto upozornenia nechávali nepovšimnuté. Ich vyjadrenia sú, podľa môjho názoru, len prejavom predvolebného populizmu, kedy politici naháňajú voličské hlasy a nezaujímajú ich skutočné riešenia.

Takú sieť špeciálnych škôl akú na Slovensku máme, v Európe vôbec nepoznáme.  Do špeciálnych škôl sa u nás dostávajú deti, ktoré sú telesne, alebo mentálne postihnuté a zároveň je tu umiestnených veľa rómskych detí, ktoré sa tam ocitli, len kvôli tomu, že sú rómske. Sú časté prípady, že takéto deti po presťahovaní do zahraničia (napr. do Veľkej Británie) úspešne navštevujú normálne integrované školy a tá skutočnosť nie je podmienená nižšou úrovňou vzdelávania. Dokazuje to výskum Dobré príklady inkluzívneho vzdelávania v Anglicku, ktorý realizoval Inštitút pre dobre spravovanú spoločnosť (SGI). (Publikácia dostupná na: http://www.skolainak.sk/files/novinky/files/Dobre_priklady_inkluzivneho_vzdelavania_v_Anglicku.pdf)

Náklady na žiaka v špeciálnom vzdelávaní stoja často aj dvakrát viac, ako náklady na žiaka v bežnom školstve. Výstupom špeciálnej školy, či triedy, je zároveň človek, ktorý sa nikdy neuplatní na pracovnom trhu a nemôže si zvyšovať kvalifikáciu. Prečo sa stále na Slovensku preferuje segregované, oddelené, vzdelávanie rómskych žiakov, keď to stojí nás všetkých viac? A to nielen v nákladoch na vzdelávanie, ale najmä v budúcom zaťažení sociálneho systému, ktorý musí živiť absolventov segregovaných rómskych tried. Ja samotný som vyštudoval a robím prácu, ktorá ma napĺňa, aj preto, že hoci som býval v osade, navštevoval som normálnu školu, kde sme boli v triede štyria Rómovia. Učitelia ku mne nepristupovali ako k Rómovi a mal som dostatok pozitívnych vzorov medzi mojimi nerómskymi spolužiakmi, ktorým som sa snažil vyrovnať a byť lepší.

Akákoľvek segregácia je v svojej podstate neriešenie problémov, ich odsunutie z dohľadu, je len odloženie na neskorší termín. Problémy sa však neodstránia, ale naopak vzrastú. Aby som len neodsudzoval súčasný politický diskurz, nájdu sa medzi politickými komentármi myšlienky, ktoré nabádajú na hlbšie zamyslenie sa čitateľov. Stotožnil som sa s formuláciou Petra Morvaya v jeho komentári Pomoc, či segregácia? uverejnenom v SME 10.1.2012, kde hovorí o investíciách do vzdelávania Rómov: „Slovo investícia však nie je použité náhodou. Správne využité úsilie a peniaze dnes vynaložené na začlenenie Rómov do spoločnosti a do pracovného trhu na Slovensku môžu zabrániť rádovo vyšším výdavkom a starostiam, ktoré nás budú čoskoro čakať, ak sa nič nezmení."

Na budúce: „E-pay karty pre Rómov? Ďalšie rozkrádanie verejných zdrojov."

 

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

EKONOMIKA

Zakladateľ siete pre deti milionárov: Tisíc eur je psychologická hranica

Používať ju môže iba ten, čo má na tisíceurové mesačné členské, pozerať sa ale môže každý, hovorí JURAJ IVAN.

PLUS

Kupujúci Japonec? Neexistuje, tvrdia stánkari z vianočných trhov

Strávili sme jeden deň so stánkarmi.

SVET

Rakúski voliči rozhodujú o novej hlave štátu

Rakúšania si vyberajú medzi Norbertom Hoferom a Alexandrom Van der Bellenom.


Už ste čítali?